Pamäťové mapy

Naša pamäť sa riadi niekoľkými jednoduchými zákonitosťami. Ak ich poznáme, môžeme ich využiť a zefektívniť učenie. Tieto zákonitosti využíva niekoľko techník, ktoré nám pomáhajú lepšie si zapamätať nielen zoznamy, výrazy, ale aj súvislosti.

Podľa expertov medzi základné charakteristiky nášho mozgu patrí, že čím nudnejšia je informácia, tým ľahšie ju zabudneme. Pamätáme si zážitky, ktoré v nás vyvolali silné pocity, či už pozitívne alebo negatívne. Pre ich jedinečnosť sa v pamäti atraktívne myšlienky uchovávajú omnoho lepšie. Ak sme mali včera na raňajky cereálie ako už stokrát predtým, je pre nás ťažšie sa na ne rozpamätať, pretože spomienka sa nám zlieva s ostatnými podobnými. Ale fantastické exotické raňajky na dovolenke si pamätáme aj po mesiacoch.


Tento fakt sa dá využiť aj pri učení. Výrazy si ľahšie zapamätáme, ak si ich spojíme s nejakým jedinečným, najlepšie absurdným či humorným obrazom. K tomu nám môže pomôcť zvuková či úplne náhodná asociácia, využiť môžeme stereotypy. Dôležité je, aby sme pod výjavom vedeli identifikovať dané meno, výraz či názov.
Ďalšiu dôležitú zákonitosť pamäti využíva tzv. metóda pamäťových máp. Naša myseľ si pamätá priestory a miesta, v ktorých sa pohybujeme, a to lepšie ako čokoľvek iné. Problém jej nerobí ani rozpamätanie sa po niekoľkých rokoch. Aj po dlhom čase nemáme problém vybaviť si celkom detailne svoju cestu do školy. Základom tejto techniky je uložiť obrazy vytvorené z informácií, ktoré si musíme zapamätať, po dobre známej trase. Výhodou oproti jednoduchému spojeniu výjavov do príbehu je možnosť vrátiť sa kedykoľvek k jednotlivým obrazom.

Pamäťových techník, ktoré využívajú tieto zákonitosti je niekoľko, no všetky sú si podobné. Pre rôznych ľudí môžu fungovať rozdielne prístupy. Závisí to od človeka a od konkrétneho typu informácií. Je nutné počítať s tým, že pri použití týchto metód strávime čas aj vymýšľaním jednotlivých obrazov. Treba byť pripravený na to, že sprvu do toho vložíme trochu viac úsilia. Čím viac to skúšame, tým rýchlejšie to ide.