Krivky zabúdania

Zabúdanie a jeho príčiny

Zabúdanie je považované za súčasť pamäti. Neschopnosť spomenúť si na niečo, čo síce vieme, ale teraz si práve spomenúť nemôžeme, sa volá momentálna indispozícia.
Príčinou zabúdania môže byť aj „rivalizácia“ čerstvo uskladnených a starých informácií. Tento jav sa nazýva teória interferencie. Intenzita interferencie je tým výraznejšia, čím väčšia je podobnosť medzi informáciami.
Ďalšou príčinou je rozpad pamäťových stôp. Informácie sú v podobe stôp zafixované v bunkách a postupom času sa zoslabujú a rozpadávajú. Aby k tomu nedochádzalo, musí sa učebný materiál opakovať a precvičovať.

Priekopníkom experimentálnych výskumov pamäti bol H. Ebbinghaus. Je autorom Ebbinghausovej krivky zabúdania. Táto krivka znázorňuje na zvislej osi percento zapamätaného a na vodorovnej osi čas, ktorý uplynul od naučenia. Podľa tejto krivky pri bezvýznamnom materiáli zabúdanie postupuje veľmi rýchlo, neskôr pomalšie, až nakoniec sa to, čo si podržíme v pamäti, natrvalo ustaľuje. Je to asi 1/5 pôvodne naučeného.

Krivka zabúdania v praxi

Krivka zabúdania opisuje, ako si dokážeme udržať prijaté informácie a ako sa ich zbavujeme. Je založená na hodinovej prednáške.

Deň 1: Na začiatku prednášky vkráčaš dnu nič nevediaci, inak povedané 0%. Na konci prednášky vieš 100% – toto je to, čo si z nej odnášaš (krivka dosahuje svoje maximum).

Deň 2: Ak si s informáciami získanými na prednáške nič nerobil, znovu o nich nepremýšľal, nečítal ich a pod., budeš mať z toho, čo si si odniesol z prednášky zabudnutých 50-80%. Náš mozog konštantne zaznamenáva informácie na dočasnej báze – útržky rozhovorov na ulici, čo mal kto oblečené, atď. A pretože tieto informácie nie sú nevyhnutné pre naše prežitie a opätovne k nám neprichádzajú, náš mozog ich vymaže. Spolu s tým, čo si sa naučil na tej prednáške…

Deň 7: Pamätáme si ešte menej a ku dňu 30 si pamätáme asi 2-3% z pôvodnej prednášky. Toto sa pri polročných skúškach zhoduje s pocitom “toto som nikdy nevidel” a potrebou všetko sa učiť odznova.




Priebeh krivky sa však dá zmeniť!

Opakované vystavovanie tej istej informácii dáva mozgu veľký signál, aby si túto informáciu podržal. Keď sa tá istá vec opakuje, náš mozog hovorí: “A je to tu zas. To by som si mal asi zapamätať.” Keď sme tým istým informáciám vystavovaní opakovane, vyloviť ich z pamäti trvá stále kratšie. Presúvajú sa do našej dlhodobej pamäti, odkiaľ je ľahšie ich kedykoľvek vytiahnuť.

Tu je recept a príklad ako na to: Do 24 hodín od získania informácie venuj 10 minút zopakovaniu – krivku tým opäť zdvihneš takmer na 100%. O týždeň neskôr (deň 7) je na opätovné zvihnutie krivky potrebných už len 5 minút. Na deň 30 už k tomu potrebujeme len 2-4 minúty, aby sme od nášho mozgu dostali reakciu: “Áno – toto viem.”

Študenti majú často problém nachádzať si čas na opakovanie. Napriek tomu, že je to efektívne investovaný čas. Ak si neopakuješ, budeš musieť neskôr po každej hodinovej prednáške stráviť nad ňou ešte 40-50 minút extra na to, aby si sa ju naučil odznova. Navyše takéto drvenie málokedy úspešne prevedie informácie do našej dlhodobej pamäti.

Všeobecné odporúčanie je stráviť opakovaním asi pol hodinu denne a 90-120 minút cez víkend. Je možné, že sa ti to podarí uržať len 4-5 dni v týždni, kedy ti už tá krivka bude padať trochu nižšie, ale aj to je oveľa lepšie, než tie 2-3%, na ktorých by si bol, keby si si neopakoval vôbec.

Mnoho študentov žasne nad rozdielom, aký pravidelné opakovanie môže urobiť v tom, ako dobre zrazu rozumejú a koľko si pamätajú zo študovaného materiálu. Oplatí sa na pár týždňov si to vyskúšať, aby si videl, aký rozdiel to prinesie tebe.