03. Zodpovednosť rodičov za smerovanie detí

Kde sú tie správne hranice vedenia detí a učenia ich samostatnosti?

Príbeh z hokeja

Deti sa snažíme viesť k rovnomernému rozvoju tela i ducha. Hľadali sme preto športové možnosti v Žiline. Ako prvé sme už v čase škôlky využívali kurzy karate. Tréning s váhou vlastného tela je výborným a bezpečným prostriedkom. Od základnej školy sme k tomuto tréningu pridali i hokejové tréningy. Postupne sme karate opustili, lebo to nebolo možné časovo stíhať. Spočiatku sa deťom veľmi nechcelo vstávať a takmer vždy sme ich museli prehovárať. Keď si približne po 1-2 rokoch zvykli na hru a tím, začali tam chodiť veľmi radi.

Problém nastal, keď nás klub začal presviedčať, aby sme deti dali od 6. ročníka do hokejovej školy. Uvedomovali sme si, že šanca na hokejovú kariéru je tak mizivá, že nechať ich venovať sa naplno iba hokeju, by bola pre nás príliš drahá lotéria. Nátlak bol silný. Na jednom z takýchto stretnutí zaznelo: "Veď sa spýtajte svojich detí, čo by chceli, nechajte ich samostatne sa rozhodnúť." Na prvý pohľad celkom správny argument, pokiaľ sa človek hlbšie nezamyslí. Dokáže si piatak sám určiť správnu životnú cestu? Podľa nášho názoru nie. Na túto výzvu som preto musel reagovať: "Naše deti sú príliš malé na to, aby vždy vedeli, čo je pre ne dobré. Ony by sa chceli hrať celý deň na počítači a večer si ísť zahrať hokej."

industry robots

 

Nastupuje Štvrtá priemyselná revolúcia, pozri tzv. Industry 4.0. Keď si dáte do vyhľadávača obrázkov v Google "industry robots" uvidíte budúcnosť manuálnej práce. Sú tam i videá. Dnes sa budujú najme plne robotizované pracoviská.

Všimnite si 2 zamestnancov, ktorí sú pravdepodobne privolaní opravármi. 

paradox pracovneho trhu

 

 

 

 

 

Trh práce pozná takzvaný paradox trhu práce, keď na Slovensku už od roku 2009 rastie množstvo voľných pracovných miest, ale neklesá nám nezamestnanosť. Problémom je to, že voľné miesta sú pre technicky zdatných odborníkov, zatiaľ čo nezamestnaní nemajú dostatočnú kvalifikáciu. Dochádza k úbytku robotníckych miest.

 

 

 

 

 

My sme sa preto rozhodli uprednostniť istotu kvalitného vzdelania pred rizikom z neúspechu. Deti sme dali na 8-ročné gymnázium. Keď sa pozrieme na to štatisticky, prakticky každý vysokoškolák s technickým zameraním si vie nájsť dobrú prácu za dobrú mzdu. Ak sa bude ďalej rozvíjať, tak ju ako manažér môže mať i výborne zaplatenú. Na druhej strane hokejová škola v Žiline už síce vychovala stovky žiakov - hokejistov, ale na prstoch jednej ruky sa dá spočítať, kto z nich urobil akú-takú kariéru.

Aby to nevyznelo negatívne, hokejový klub v Žiline si veľmi vážime. Synovia sa naučili perfektne korčuľovať a vďaka tomu i lyžovať. Taktiež sa im výrazne zlepšili postavy. Poplatok klubu bol pritom spočiatku veľmi nízky, iba 10 € mesačne, prvú výstroj sme dostali od klubu. Až postupne vo vyšších ročníkoch, ako ubúdalo žiakov a pribúdali aktivity, rástli i poplatky a naše náklady. Systém hokejových tried je podľa môjho názoru pre deti škodlivý. Sú izolované v chlapčenských triedach, ich hlavná diskusia je okolo hokeja. Nerozvíjajú sa dostatočne všestranne. V Čechách boli už dávnejšie zrušené.

Chcem dostávať novinky na email